Andrej Kiska
prezident Slovenskej republiky

Pocta hrdinom a ich odkaz pre dnešok

Pred 30 rokmi sa tisíce ľudí zišli na Sviečkovej manifestácii, aby so sviečkami v ruke a s modlitbou v srdci žiadali náboženské slobody a dodržiavanie občianskych práv. Pri spomienke na nich nám vyvstane pred očami výrok Bertolda Brechta: „Nešťastná je krajina, ktorá potrebuje hrdinov."

Prišli tam napriek tomu, že štátna moc robila všetko pre to, aby sa takéto stretnutie vôbec neuskutočnilo. Vyvolávala atmosféru strachu, rozpútala propagandistickú, bezpečnostnú a represívnu mašinériu nebývalého rozsahu, do ktorej sa zapojili stovky pracovníkov politických a bezpečnostných orgánov. Rozpútala sa hystéria na školách, od základných až po vysoké, ktorých funkcionári varovali pred vychádzaním z domu, hrozili vylúčením, vynucovali od študentov podpisy, že sa „protisocialistickej akcie" nezúčastnia, udeľovali mimoriadne voľno, vyhlasovali sanitárny deň, sprísnili kontroly na internátoch. Vo všetkých denníkoch vyšli články odsudzujúce „protispoločenské zameranie" demonštrácie, od ktorej sa dištancujú „čestní veriaci". K ťaženiu sa pridali kolaboranti z proštátnych cirkevných kruhov, predstaviteľ Pacem in terris v televízii hlásal, že pouličná manifestácia chce odviesť veriacich „preč od Krista". Príslušníci bezpečnosti zastavovali autobusy, sledovali cestujúcich vo vlakoch do Bratislavy a „v rámci zabezpečenia poriadku" si vyžiadali „zabezpečenie zdravotníckej pomoci väčšieho rozsahu". 25. marca sa v meste premávali obrnené transportéry, kolóny áut verejnej bezpečnosti, vozidlá plné uniforiem.

A keď to všetko nepomohlo a námestie sa zaplnilo ľuďmi, tak už tam ďalších nepúšťali a tých, ktorí ostali, čakalo bitie, obušky, húkačky áut zrážajúcich ľudí k zemi, vodné delá.

Komunistický režim za účasti a s posvätením najvyšších predstaviteľov použil všetky prostriedky na to, aby ukázal, komu patrí moc v štáte, ktorý práve potvrdil svoj totalitný charakter.

O tom všetkom rozpráva kniha Jána Šimulčíka Čas svitania. Je to napínavé čítanie, dramatické rozprávanie nielen o mocenských represáliách, ale aj príbehov statočných občanov i organizátorov Bratislavského Veľkého piatku, ktorým patrí naša úcta. Ktorých konanie nám pripomína, že sloboda nie je zadarmo, nik nám ju nedaruje, ak nenájdeme odvahu prinášať obete. Ktorí priniesli svedectvo v duchu vety, ktorá v Brechtovej hre predchádza výroku citovanému na začiatku: „Nešťastná je krajina, ktorá hrdinov nemá".

V Bratislave 7. februára 2018