Milí priatelia,                                                                     21. január 2000

tajne vysvätení kňazi! Dozvedám sa o pláne vydať o tajne vysvätených kňazoch prvú knihu – pre dnešok i pre históriu. Ak sme sa zaviazali k mlčanlivosti o tajných vysviackach v čase prenasledovania a ateizácie, tak teraz je zas čas, aby sme k tomu o svojom tajnom pôsobení vydali aj verejné svedectvo. Ja som to urobil v knihách veľmi otvorene. Cirkev a Slovensko čakajú, že to urobíte aj vy – na česť Pána!

                                                                                          Ján Ch. kardinál Korec  

 



Tajne vysvätení kňazi za komunizmu.

Otázka tajne vysvätených kňazov na Slovensku nebola u nás ešte ani naplno nastolená, ani nebola daná odpoveď na význam a zástoj tajných kňazov v živote Cirkvi od roku 1950 do roku 1989 a neskôr. A predsa je o čom klásť si otázky a je na čo odpovedať.
Tajné kňazské vysviacky sa začali zrejme v Rožňave u biskupa Dr. Róberta Pobožného. V samotnom roku likvidácie reholí 1950 vysvätil ako prvého koncom septembra mladého jezuitu Pavla Hnilicu. Ten túto a ďalšie tajné vysviacky zariadil už z Pezinka, odkiaľ tajne ušiel na 3-4 dni a navštívil Rožňavu. Keď bol Pezinok ako sústreďovací kláštor rozpustený, jedných vzali na vojenčinu, asi piati sme ako nevojaci šli do civilného života. Bolo to koncom septembra 1950. Pavol Hnilica už ako novokňaz nás pozval potom troch z Nitry do Rožňavy telegraficky na "operáciu".
Vysvätení sme boli v nemocnici l. októbra 1950 - P. Horský, A. Volek a ja. Prví dvaja sú už mŕtvi. Do konca roka, ako sa neskôr ukázalo, vysvätil Dr. R. Pobožný ešte mnohých, ktorí za ním prichádzali z vojenských útvarov PTP. Potom ŠtB urobila koniec - všetci biskupi boli už buď uväznení, alebo prísne konfinovaní. Rožňavský biskup ešte stihol na prosbu predstavených jezuitov a na základe daných fakúlt vysvätiť za biskupa Pavla Hnilicu. Keď bol na neho vydaný zatykač, 24. augusta 1951 som bol za tých istých podmienok v čase pápeža Pia XII. vysvätený za biskupa ja. A vtedy sa začal nový rad tajných vysviacok kňazov a pre mňa veľká úloha, zodpovednosť i riziko. Prví boli vysvätení saleziáni. Tých bolo i neskôr stále najviac. Ďalší boli jezuiti, kapucíni, redemptoristi, dominikáni. Do roku 1989 som ich vysvätil tajne asi 120. To je už obstojná diecéza. Všetci začali tajne pôsobiť - stretania s mládežou, exercície, výlety so sv. omšami, duchovné vedenie. Bol to pre Slovensko dar od Pána Boha!
Na Slovensku mali tajné vysviacky kňazov ešte jednu zvláštnu pozitívnu črtu. Zatiaľ čo inde ktosi svätil i ženatých mužov, ja som na Slovensku svätil len celibátnikov z rehoľných spoločenstiev. Tie mali zo sebou pevné krytie vlastnej komunity s predstavenými. Všetka ich pastoračná činnosť bola koordinovaná, takže sme zachovávali pri všetkej pestrosti základnú jednotu. Tajní kňazi boli v celej činnosti spojení s tajným biskupom. To ochránilo Slovensko od svojvôle a pomohlo nám udržať jednotu. To malo v čase prenasledovania základný význam.
Osobitné miesto mala v tajnom apoštoláte komunita Fatima. Pôvodne mala byť laická, no ukázalo sa, že bude dobre, ak aj ona bude mať kňazov. Prvý jej tajne vysvätený člen bol Vladimír Jukl. Potom sa stali tajnými kňazmi, Rudolf Fiby, Jozef Gunčaga, František Novajovský, Peter Murdza a Ladislav Stromček. Aj oni pôsobili podľa jednotného vedenia, lebo Fatima patrila cirkevne a jurisdikčne ku mne. Stala sa požehnaním. Podrobnosti si prečítajte v knihe, ktorú držíte v rukách.

                                                                                    Kardinál Ján Ch. Korec